“Ona pred ním padla na tvár, poklonila sa po zem a povedala mu: „Ako to, že som našla priazeň v tvojich očiach a že sa staráš o mňa, hoci som cudzinka?“ Bóz jej odpovedal: „Hlásili mi všetko, čo si urobila pre svoju svokru po smrti svojho manžela: ako si opustila svojho otca, svoju matku a svoju vlasť, kde si sa narodila, a prišla si medzi ľud, ktorý si predtým nepoznala. Pán nech ti odplatí za tvoj skutok! Nech sa ti dostane plnej odmeny od Pána, Izraelovho Boha, ku ktorému si pristúpila, aby si sa uchýlila pod ochranu jeho krídel!“ .”
Náš dnešný príbeh sa odohráva v Betleheme, v Dávidovom meste. Prvé Vianoce sú ešte ďaleko, ale podľa našej viery tento príbeh je predchodcom Vianoc z viacerých hľadísk. Ako sa dostala Moabka Rút, ktorú vidíme zbierať klasy, do Betlehemu? Jej povznášajúci príbeh je dojímavé svedectvo o vernosti a láske.
Rút sprevádzala do mesta svoju svokru. Pred niekoľkými rokmi utiekla Noemi so svojím manželom a s dvoma synmi spred hladomorom z Betlehemu do oblasti Moáb. Tužili a pracovali, dvaja synovia Noemi sa oženili s dvoma Moabkami, z jednou z nich bola Rút.
Noemi zasiahli ťažké tragédie: zomrel jej manžel, stratila obidvoch synov. Ako stará vdova bez opory sa rozhodla, že sa vráti do svojho rodiska, Betlehemu. Z povinnosti ju sprevádzali dve nevesty. Noemi ich povzbudzovala, aby sa vrátili do oblasti Moáb, nemusia ju sprevádzať, oslobodila ich od príbuzenských povinností: ste mladé, vydajte sa znovu, máte šancu na to, aby ste začali nový život. Druhá nevesta sa vrátila do svojej vlasti, ale Rút povedala Noemi:
„Nenaliehaj na mňa, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba: lebo kde pôjdeš ty, pôjdem i ja, kde sa zdržíš, zdržím sa aj ja: tvoj národ sa stane mojím národom a tvoj Boh bude mojím Bohom. Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja a tam budem aj pochovaná. Nech mi Pán tak urobí a nech mi tak aj pridá, že len smrť ma odlúči od teba. .” – A pokračovali v ceste spolu.
Slovami vernosti a lásky poukazuje Rút na tajomstvo Viannoc. Mala možnosť vybrať si ľahší život, štastie, alebo by sa mohla ľutovať, veď aj ona nosila smútok. Ale ona sa rozhodla, že bude oporou tej ženy, ktorá prežila väčšiu stratu.
Cestou do Betlehemu, pred prvými Vianocami, Rút napodobnila lásku a vernosť Boha, ktorý nás nenechal samých, ktorý si prijal Betlehem, jasličky a ľudské telo, aby nás spoznal celých a aby nám bol spoločníkom. Robil to preto, aby sme neostali bez opory, ale chodiac s ním cestou života nám daroval plný Život.
Rút nezložil sľub iba pred Noemi, ale rozhodla sa pre svoj ľud a pre svojho Boha! Jej slová sú hlboké, slávnostné, platia pre celý život: „Tvoj národ sa stane mojím národom a tvoj Boh bude mojím Bohom.”
Je to výnimočná žena: ponúkne Bohu svoju vernosť a poslušnosť. Takisto ako Mária, ktorá oveľa neskôr sa podobne porúča Bohu: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.” Môžeme vidieť v Písme, že Boh to s láskou prijal, a použije ochotu a obetavosť obidvoch žien.
Rút dodrží sľub, ktorý dala Noemi, sprevádza ju do Betlehemu, v dnešnom Božom Slove zbiera klasy na roli bohatého roľníka Bóza. Keď sa Bóz dozvie, kto je tá mladá žena a ako zanechala svoje rodisko, aby bola oporou Noemi, povie jej: „ Nech sa ti dostane plnej odmeny od Pána, Izraelovho Boha, ku ktorému si pristúpila, aby si sa uchýlila pod ochranu jeho krídel! .”
Bóz nemá pre Rút iba pekné slová, ale aj skutky. Nielenže ju požehná, ale začne v jej prospech aj konať. Toto povie sluhom: „Ba (náročky) vypúšťajte (klasy) zo svojich hrstí a nechajte pre ňu, aby nazbierala, a nehrešte ju za to!”
Čo vlastne vidíme v tomto príbehu? Tú Rút, ktorá sa postaví do úzadia, ktorá uvidí v Noemi ženu, zlomenú pod údelmi osudu, je pripravená pomôcť jej a zložiť sľub jej, ale aj Bohu.
Táto Rút pociťuje Božie požehnanie. Jej odmena je hojná, teraz si ešte ani netuší, aké veľké je to požehnanie. Nenájde iba klasy, ktoré sú pre obidve ženy postačujúce, ale nájde samú seba v mimoriadnom Božom pláne.
Neskôr sa stáva manželkou Bóza, ako to už všetci tušíme. A takto sa stane Rút prostredníctvom potomkov Bóza pramatkou Dávida, a po ďalších generáciách aj Jozefa, ktorý prichádza do Dávidovho mesta s Máriou, aby sa v Betleheme narodil náš Spasiteľ. Takto sa stáva Rút súčasťou prekrásneho Božieho plánu. Jej príbeh sa začína bolesťou, tragédiou, ale nakoniec si nájde svoje miesto, seba samú v Božích rukách.
„ Nech sa ti dostane plnej odmeny od Pána, Izraelovho Boha, ku ktorému si pristúpila, aby si sa uchýlila pod ochranu jeho krídel! .”- čítame, a vidíme, aká je ochotná, aká je otvorená k Bohu, aká je oddaná spoločníčke a Bohu. Po osobných tragédiách hľadá si útechu u Boha. Preto sa rozhodla na ceste do Betlehemu: bude oporou svojej spoločníčky a požiada od Boha ochranu.
Domnievam sa, že dnes my všetci túžime po tejto ochrane. Vypočujúc Príbeh Rút, uvedomíme si aj svoje vlastné príbehy : naše rany, ktoré nosíme so sebou s bolesťami, ďalej aj naše sklamania, neistoty. A možno aj dni adventu, plné rôznych aktivít nám pomôžu uvedomiť si, že je dobré prichádzať k Bohu, pod Jeho ochranné krídla.
Nech nám pomáha Boh na ceste Rút, aby sme sa mohli plne otvoriť Bohu. Zoberme si so sebou príklad Rút, pretože bez nej by Betlehem nemohol byť mestom Dávida, a práve preto môžeme tvrdiť: Bez Rút nie sú Vianoce. Táto žena nás učí: ak nechodíme po ceste s jej ochotou, láskou a vernosťou, nenájdeme ozajstný sviatok. Jej príklad nás uisťuje, že každý z nás sa môže nájsť v Božom pláne, a takto môže byť naplnený aj náš príbeh.
Tibor Révész, reformovaný farár (Želiezovce)
Pridám komentár