Pred 75 rokmi, od decembra 1944 prebiehali boje pri Hrone a Ipli, najznámejšou epizódou tejto vojenskej operácie bola operácia „Südwind” (Južný vietor), ktorá trvala 17-24. februára 1945, na pamiatku ktorej usporiada László Zsákovics a jeho skupina spolu s Múzeom vojenskej histórie v Pohronskom Ruskove veľkolepé predstavenie vojenských hrier.
„Boje pri Hrone a Ipli sa zrodili dôsledkom vojenských pohybov sovietskych vojsk na obkľúčenie Budapešti zo severu. 6. gardová tanková armáda a 7. gardová armáda to nedokázali bezo zvyšku uskutočniť, lebo líniu Ipľa od Letkýšskeho mostu po Dunaj bránil elitný útvar Maďarskej kráľovskej armády, Divízia sv. Ladislava. 24. decembra sovietske obrnené kliny smerom od Helemby dosiahli dolný tok Hrona, Letkýš sa v tento deň, Salka 27. decembra dostali do nepriateľských rúk. Dôsledkom týchto bojov mohol ustúpiť nemecký LVII. tankový armádny zbor, ktorého časť, nemecká 5.,6., a 8. tanková divízia a maďarská 2. tanková divízia – 22. decembra zahájili protiútok medzi Ipľom a Hronom, s ťažiskom smerom na Šahy, aby sa dostali do chrbta sovietskych, po Levice predsunutých tankových klinov, aby zabránili obkľúčeniu maďarského hlavného mesta zo severu. Avšak tento nemecký a maďarský obrnený protiútok na západnom úpätí Novohradských hôr stratil dych, jeho časti do 28. decembra ustúpili na západný breh Hrona”
– vysvetľoval časopisu Reflex24 vojenský historik Zoltán Babucs.
Vtedy bol trafený aj tank na protiľahlom brehu Hrona, zvyšky ktorého tam zostali aj po skončení vojny a slúžili ako atrakcia pre miestnych obyvateľov, ktorí sa s nimi/na nich radi fotografovali.
Podľa niektorých nepodložených predpokladov ho trafil jeden nemecký vojak (Walter Hapenn) pancierovou päsťou, keď v noci prešiel cez zimný Hron. Romantické, ale úplne nehistorické klebety sa tiež nazdávajú, že za tento svoj hrdinský čin dostal vojak opušťák a so svojimi priateľmi (Walter Spichai, Helmuth Schmid, Hans Weber, Urban Manfred) to oslávili na základni postavenej pri kaštieli. Skutočnosť je ale iná. Tú sa môžeme celkom presne dozvedieť z diela podplukovníka Dr. Norberta Számvébera: Tanky na Hornej zemi – Tankové bitky na sever od Dunaja z jeho vydania v archíve vojenskej histórie.
Na základe toho v noci na 22. decembra sa sily sovietskej 6. gardovej tankovej armády odvážnym predsunutím tankov pokúsili obsadiť mosty na Hrone pri Želiezovciach a Kameníne. Smerom od Hontianskej Vrbice sa vydalo 80 tankov na juh, a väčšina z nich sa dostala až po Sikeničku.
Pri Želiezovciach sa 5 tankov sovietskej 22. gardovej divízie priblížilo k cestnému mostu Ernesztina, keď ho jeho obrancovia na vyšší rozkaz o 5 hodine 20 minútach vyhodili do vzduchu.
Na východnom a južnom okraji Želiezoviec generál Rintelen vlastnoručne skontroloval stavbu ochranných stanovíšť, ktoré potom obsadila 3. rota 57. obrneno-ženijného prápora 6. pancierovej divízie, ako aj tri strojom ťahané 7,5 cm-ové protipancierové delá 41/3. protipancierovej roty. Protipancierové delá tu do nasledujúceho rána vystrelili 3 sovietske tanky typu T-34/85.
Samozrejme nemeckí vojaci mohli civilnému obyvateľstvu z chvastúnstva tvrdiť niečo iné, ale vzhľadom na to, že sa tu udalosti odvíjali na dennom poriadku a situácia bola ostrá, nie je pravdepodobné, že by práve vtedy hýrili, a to navyše s civilistami.
Boje pri Hrone a Ipli, neskôr potom vojenská operácia Südwind boli posledné také operácie Waffen-SS začaté v druhej svetovej vojne, ktoré dosiahli svoj vytýčený cieľ.
Potom bolo pomerne ticho na tomto úseku frontu, ale kvôli územným ziskom viedenských útočných vojenských operácií sovietskej armády v Zadunajsku boli obrancovia v posledných marcových dňoch nútení opustiť obrannú líniu pri Hrone. Želiezovce opustili 25. marca.
O ďalšom osude zničených tankov sa kniha nezmieňuje. Vrak jedného tanku podľa uchovanej fotodokumentácie mohol čakať na svoj osud ešte roky, o druhých dvoch zničených neostalo zachované ani toľko. Ale rad legiend sa tým nekončí. Možno počuť aj také bludné informácie, že jeden vrak náklaďákom zatlačili do jedného mŕtveho ramena Hrona na okraji záhrad zo strany dnešného Jarku, ktoré v tom čase volali ako Bezodné jazero v Dolnom Poronde.
Ak sa tak skutočne stalo, dodnes potom pozostatky tanku odpočívajú niekde pod zemou, v každom prípade súdiac podľa obsahu pravdy v ostatných bludoch a falošných informáciách môže byť aj tento príbeh ďaleko od pravdy.
László Zsákovics, vedúci Múzea vojenskej histórie v Pohronskom Ruskove už viackrát hľadal stopy vzťahujúce sa na tank, ale doteraz nemal úspech. Hoci by ako časť výstavy mohol byť dôstojný mementom takisto ako zvyšky mostu Ernesztina, ktoré vyšli na povrch pred pár rokmi pri poklese hladiny vody v Hrone.
Taká hmla zakrýva aj osud zrúteného amerického lietadla B24 Liberator, ktoré sa zrútilo medzi Želiezovcami a Nýrovcami, potom, čo sa neúspešne snažilo bombardovať nemeckú vojenskú nemocnicu vo Farnej.
Redakcia nášho časopisu sa touto cestou obracia na svojich milých čitateľov, ktorí majú hocijakú informáciu týkajúcu sa týchto predmetov a ich príbehov, aby nám pomohli pri našom výskume.
Ákos Csonka
Pridám komentár