Uzavretie hraníc v súvislosti s pandémiou koronavírusu sťažil život mnohým, hlavne pendlerom. Študenti a zamestnanci, ktorí pochádzajú zo Slovenska a študujú alebo pracujú v Maďarsku, sa museli z jedného dňa na druhý rozhodnúť, či sa vrátia na Slovensko alebo ostávajú v zahraničí. Potom sa uzavreli hranice na viac ako dva mesiace. O svoje skúsenosti sa so mnou podelili traja mladí ľudia, ktorí ostali v Budapešti a museli sa zmieriť s tým, že sa so svojmi blízkymi nemôžu vídať…
DOMINIKA TÓTH
študentka univerzity, Šahy
Uplynulé obdobie nás naučilo nový prístup a nové stratégie. Na zmenu situácie sa všade snažili reagovať pohotovo a rýchlo. Na univerzite sme pokračovali v online režime. Budapešť je pomerne blízko, preto som pred koronavírusom chodievala domov každý druhý týždeň. Pred uzavretím hraníc som sa rozhodla ostať v Pešti, preto som cca. dva mesiace nebola doma.
Osobné kontakty s rodinou nahradili alternatívne metódy, pravidelne sme si volali a komunikovali sme aj prostredníctvom videohovorov. To mi trošku pomohlo, ale strašne som túžila po domove.
Vďaka uvoľneniu opatrení som minulý víkend mohla prísť domov na 48 hodín. Bol to úžasný pocit a určite mi pomôže prežiť obdobie, ktoré je ešte pred nami. Výrazne sa znížila možnosť študentských prác, tom mi narobilo problémy, na určitý čas boli úplne stopnuté. To, že sa náš život obmedzil na online svet, sa dalo vydržať, ale už netrpezlivo čakáme, aby sa situácia vyriešila.
LEVENTE MOLNÁR
fotograf, Ipeľské Úľany
Nikto nemohol zabrániť tomu, aby sa koronavírus objavil aj v Maďarsku. Žijem v Budapešti od roku 2014, toto obdobie malo na mňa obrovský vplyv. V polovici februára som fotil ešte na Slovensku na jednej svadbe, na druhý deň som sa vrátil do Pešti. Vtedy som ešte netušil, že sa domov nedostanem až do júna.
Vplyv koronavírusu som pocítil aj ako fotograf. Vopred rezervované termíny sa v lepších prípadoch posunuli, v horších sa úplne zrušili. Takisto sa neuskutočnila vernisáž mojej budapeštianskej výstavy, ktorá bola naplánovaná na Veľkú noc. V polovici marca som sa musel rozhodnúť, ostanem alebo sa vrátim domov. Musel som si vybrať to druhé, pretože tu platím podnájom, a samozrejme som musel pracovať. Okrem toho ma čakali prijímacie skúšky na magisterské štúdium viacerých univerzít. Ako kuriér reštaurácie v mestskej časti Zugló som sa nemohol skryť pred vírusom, ani pred okolnosťami, ktoré boli čoraz vážnejšie. Ľudia, ktorí ostali vo svojich domovoch, si často objednávali jedlo, takže sa počet objednávok výrazne zvýšil, ale zavedené obmedzenia mali na prevádzku reštaurácie negatívny vplyv. Tieto týždne boli pre mňa fakt dlhé.
Ako umelec si myslím, že spracúvanie takéhoto diania, ktoré ovplyvnilo celý svet, je viac-menej povinné! Pracujem na viacerých projektoch, ktorých témou je aspoň čiastočne ochorenie covid-19 alebo jeho vplyv na spoločnosť. Samozrejme sa venujem aj rozbehnutiu môjho podnikania, ako aj mojim ostatným veľkolepým fotoprojektom.
DOMINIKA PÉTER
projektová manažérka, Plášťovce
V našom prípade koronavírus zrušil návštevy domov na tri mesiace. Naposledy sme s priateľom boli doma vo februári, keď sme sa zúčastnili parlamentných volieb, no a potom vypukla pandémia. Spočiatku som sa bála o rodičov: obidvaja patria do rizikovej skupiny a na začiatku sa im podarilo dodržiavať obmedzenia veľmi ťažko. Potom prišli na to, že na vidieku sa dobrovoľná karanténa výrazne nelíši od dedinského života, na ktorý sú zvyknutí.
Samozrejme v Pešti to bolo úplne inak! V byte na štvrtom poschodí, ktorý má rozlohu 50 m2, sme sa často modlili za niečo : aby neprišla predčasná horúčava, aby sa susedia po celý čas nehrali na domácich kutilov s vŕtačkou v ruke, aby ostalo niečo na regáloch potravín aj pre nás…
S určitým časovým odstupom môžem povedať, že to boli malichernosti, ale priznám sa, že po niekoľkých dňoch karantény mi už bolo do plaču. Našťastie máme vždy dôvod aj na radosť. Odvtedy sme už mohli absolvovať jednu rodinnú návštevu, takže spomienky na karanténu opekneli, a ak by sme sa mali zamknúť do svojich domovov, aby sme zachránili svojich blízkych, bez rozmýšľania by som to urobila ešte raz.
Pridám komentár