Nedávno sa v Želiezovciach objavili roztomilé stvorenia v Želiezovciach v potoku Vrbovec, pri tzv. čínskej štvrti. Jedna, a potom čoraz viac rodín nutrií sa presťahovalo do okolia pešieho mosta, čo si rýchlo všimli aj miestni obyvatelia. Tieto milé hlodavce priateľsky čuchajú, obhrýzajú na brehu, plávajú v potoku a očividne vzbudili záujem spoluobčanov. A záujemcov nie je málo – čoraz viac ľudí ich navštevuje, ba dokonca ich často aj kŕmia.
Ale kto sú vlastne títo noví návštevníci a ako sa sem dostali? Na prvý pohľad ich každý považuje za vydry alebo bobry, čo síce nie je ďaleko od pravdy, ale identifikácia nie je úplne správna.
Tieto milé chlpaté stvorenia sú totiž nutrie, teda bažinné bobry, alebo menej lichotivo nazývané bobrie potkany. Tento názov si vyslúžili pre dlhý chvost, ktorý pripomína chvost potkanov, na ktoré sa podobajú aj všežravosťou a odolnosťou.
Bobrí potkan patrí medzi najväčšie hlodavce na svete, jeho dĺžka tela dosahuje 40–70 centimetrov, k čomu sa pridáva približne 30 centimetrov dlhý valcovitý chvost. Priemerná hmotnosť je 6–8 kilogramov. Žijú pri menších či väčších vodných tokoch, jazerách a močiaroch, kde si v brehoch vyhrabávajú svoje úkryty. Sú výbornými plavcami a v prípade nebezpečenstva sa okamžite uchýlia do vody, pričom sa nikdy príliš nevzďaľujú od bezpečia vodného prostredia. Na súši sa pohybujú trochu nešikovne na svojich krátkych nohách.
Nie sú príliš inteligentné zvieratá a veľmi ľahko sa chytia do pasce. Okrem človeka im nehrozí takmer žiadny predátor, iba šakal zlatý alebo väčšie túlavé psy môžu predstavovať potenciálne nebezpečenstvo. Napriek tomu sa dokážu efektívne brániť svojimi ostrými rezákmi a značnou veľkosťou.
Hoci sa nutriám darí veľmi dobre nielen v Želiezovciach, ale aj v celej Európe, nie sú tu pôvodným druhom. Naopak, ochrancovia prírody ich považujú za invazívny druh.
Ich pôvodné prirodzené prostredie je v juhoamerickej Patagónii. Kto si myslí, že cez Atlantický oceán preplávali sami, je na omyle. Bol to človek, kto ich priviezol do Európy, pretože ich kožušina bola mimoriadne cenná.
Svoj názov dostali od španielskych dobyvateľov, keďže „nutria“ v španielčine znamená vydra. Kvôli chutnému mäsu a kvalitnej kožušine boli veľmi cenné.
V 19. a 20. storočí vznikali farmy na chov nutrií, z ktorých sa niektoré jedince prirodzene dostali na slobodu.
Tieto „utečenci“ sa však výborne prispôsobili miestnym podmienkam (ako to vieme aj z filmu Jurassic Park, príroda si vždy nájde svoju vlastnú cestu). Preto nie je prekvapením, že milé „migrantské“ bobry doslova zaplavili Európu a ako to u invazívnych druhov býva, vytláčajú pôvodných príbuzných a ďalšie druhy, čím narušujú prirodzenú rovnováhu ekosystému flóry a fauny.
Nemali by sme ich však považovať za príliš škodlivé. Bežní ľudia si ani nevšimnú, že spásajú chránené rastliny, narúšajú hniezdiská vtákov atď. Preto každého dôrazne odrádzame od akejkoľvek svojvoľnej kontroly alebo zásahov.
Riešenie problému by sme mali prenechať odborníkom na ochranu prírody. Hlavne ak sa pozrieme na úsek Hrona pri Želiezovciach, ktorý bol zničený vodnou elektrárňou a odstránením priehrady. Ďaleko najväčším nepriateľom prírody nie sú malé chlpaté stvorenia, ale my, ľudia…
Ákos Csonka
Pridám komentár