Hoci je dnes Lánchíd (Reťazový most) jedným z najikonickejších symbolov Budapešti, nemožno pochybovať o tom, že hlavné mesto Maďarska malo kedysi ešte elegantnejší a pôvabnejší most. Tento most, pomenovaný po obľúbenej kráľovnej Alžbete, Sissi, bol postavený v roku 1903.
Most síce existuje aj dnes, no výrazy ako „pôvabný“, „elegantný“ alebo „nádherný“ naň už len ťažko aplikujeme. Počas druhej svetovej vojny bol totiž tak veľmi poškodený, že v roku 1964 bol obnovený v oklieštenej, deformovanej a amorfnej podobe, ktorá nielenže postráda tieto atribúty, ale je dokonca odpudzujúca.
Tento skvostný visutý most bol postavený v srdci Budapešti ako súčasť miléniových stavebných projektov a stal sa najväčším reťazovým mostom na svete s jedným oblúkom s rozpätím 290 metrov.
Plány na výstavbu vypracovalo oddelenie mostov Ministerstva obchodu pod vedením Auréla Czekeliusa, pričom statické výpočty boli založené na systéme vyvinutom profesorom Antalom Kherndlom z Technickej univerzity. Reťaze, ložiská a ukotvenia navrhol István Gállik, výstuže a cestnú konštrukciu József Beke. Estetický vzhľad mosta je dielom architekta Virgila Nagya.
Pohľad na osvetlené nábrežie Dunaja alebo panorámu Gellértovho vrchu z mosta Alžbety bol nezabudnuteľným zážitkom. Bohužiaľ, most sa stal obeťou ničenia druhej svetovej vojny: v roku 1945 ho nemecké jednotky vyhodili do vzduchu a jeho zvyšky boli zničené.
Dobové fotografie však naznačujú, že dva pylóny by sa mohli zachrániť. Avšak v 60. rokoch počas obdobia divokého socializmu nezapadal elegantný a zdobený dizajn do tejto éry.
Antal Kherndl sa narodil 10. mája 1842 v Želiezovciach a zomrel 7. októbra 1919 v Budapešti. Bol významným inžinierom, profesorom Technickej univerzity a priekopníkom maďarskej technológie.
Stredoškolské štúdiá ukončil na hlavnej reálke v Budíne, kde maturoval v roku 1859. Potom rok študoval na Technickej univerzite v Budíne. Štúdiá pokračoval v Karlsruhe na fakulte strojného inžinierstva (1860–1862) a v Zürichu na fakulte stavebného inžinierstva, kde získal diplom v roku 1864.
Po návrate do Maďarska bol vo veku 25 rokov (v roku 1867) menovaný profesorom na Technickej univerzite v Budíne. Tu vyučoval cestné a vodohospodárske inžinierstvo, od roku 1869 mostné inžinierstvo a grafostatiku.
Kherndl bol tiež členom Maďarskej akadémie vied, kde získal viacero ocenení za svoje príspevky v oblasti grafostatických metód a teórie mostnej výstavby. Jeho práce ovplyvnili vývoj mostného inžinierstva nielen v Maďarsku, ale aj na medzinárodnej úrovni.
Jeho hrob sa nachádza v Budapešti na cintoríne Farkasrét, kde bol pomník odhalený 3. novembra 1929. Má tiež sochu na Technickej univerzite a vo svojom rodnom meste, kde je po ňom pomenovaná aj ulica.
Vedecké práce:
Teória nosníkov so staticky neurčitými reakciami (Magyar Mérnök- és Építész
Egylet Közlönye, 1883 – 84)
Grafická teória výstužných nosníkov reťazových mostov (Ért. a Matem. Tud.
Köréből. Ak.-i székfoglaló, 1891)
Grafická teória výstužných nosníkov viacpodporových nosníkov a viacpoľových
visutých mostov (Magyar Mérnök- és Építész Egylet Közlönye, 1895; v roku 1897
ocenená Marczibányiho cenou)
O grafickej teórii viacpodporových oblúkov a tuhých visutých nosníkov (Magyar
Mérnök- és Építész Egylet Közlönye, 1897)
Grafostatika nosníkov (I. Bp., 1893–1903)
Grafická teória staticky neurčitých kĺbových nosníkov (Magyar Mérnök- és
Építész Egylet Közlönye, 1904; v roku 1910 ocenená veľkou cenou MTA)
Grafická teória viacpoľových visutých mostov s výstužnými nosníkmi (Magyar
Mérnök- és Építész Egylet Közlönye, 1908)
Spracovanie jeho diela v odbornej literatúre:
Fáber Miklós: Kherndl Antal (Mélyépítéstud. Szle, 1955, č. 11)
Mihailich Győző: Dejiny maďarského mostného staviteľstva v 19. a 20. storočí (Bp., 1960)
Maďarskí technickí tvorcovia (Bp., 1964)
Pridám komentár