Rímskokatolícka cirkev si 29. septembra pripomína sviatok archanjelov, medzi ktorými má podľa biblických spisov a kresťanskej tradície jedno z najvýznamnejších miest svätý Michal archanjel. Na rozdiel od väčšiny svätcov nebol Michal pozemskou bytosťou, ale najvernejším bojovníkom Boha, vodcom nebeských zástupov. Jeho meno v hebrejčine „Mi-ká-él“ znamená: „Kto je ako Boh?“
„Na nebi sa strhol veľký boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Drak a jeho anjeli sa bránili, ale neobstáli a nebolo už pre nich miesta na nebi… Zvrhli ho na zem, aj s jeho anjelmi.“ (Zjv 12,7)
Bojovný anjel na freske v želiezovskom kostole
Hoci tvár anjela je poškodená, z jeho atribútov možno jednoznačne usúdiť, že freska v presbytériu kostola sv. Jakuba v Želiezovciach, objavená pred niekoľkými rokmi, zobrazuje svätého Michala. Postava anjela stojí pri biskupovi, ktorého tvár sa zachovala, no jeho identifikačné znaky chýbajú.
Odborníci na dejiny umenia predpokladajú, že vedľa Michala stojí apoštol svätý Peter – pravdepodobne na 700-ročnom diele. Prítomnosť Michala v kompozícii je logická: kedysi bol celý kostol pravdepodobne vyzdobený freskami, z ktorých sa zachovali len fragmenty. Autor týchto riadkov predpokladá, že medzi jednotlivými výjavmi existuje tematická súvislosť – všetky postavy nesú motív boja alebo mučeníctva.
Kostol dal prestavať ako miesto svojho posledného odpočinku Juraj Becsei Vesszős, pravdepodobný objednávateľ fresiek. Jeho život charakterizovali tri veci: vojenské skutky, mučeníctvo a pokánie.
Fresky v kostole sv. Jakuba v Želiezovciach:
* Freska „Osobný súd Jraja Becseiho“
* Freska sv. Martina (bojovného svätca) a žobráka, sv. Vavrinca
* Freska sv. Apolónie a sv. Barbory (obe zomreli mučeníckou smrťou)
* Freska sv. Kataríny Alexandrijskej (mučeníčka)
* Freska „Madona s plášťom“ (ochrankyňa slabých a chudobných)
* Freska „Vir Dolorum“ – Muž bolestí, ukladanie Krista do hrobu
* Freska „Veronikin závoj“
* Freska „Kalvária“
Z toho možno usúdiť, že Becsei Vesszős (alebo po jeho smrti jeho dcéra Margita) dal kostol vyzdobiť podľa určitej duchovnej logiky. Kostol totiž slúžil aj ako miesto posledného odpočinku rytiera, ktorý patril k osobnej stráži kráľa Ľudovíta I. Veľkého z rodu Anjou.
Zobrazenie bojovného archanjela teda do tohto konceptu dokonale zapadá. Michal porazil draka a jeho anjelov, zvrhol ich z neba a stal sa vodcom nebeských zástupov. On prijíma duše zosnulých a vedie ich do raja. „Pán ho ustanovil za knieža Cirkvi. V zbore svätých anjelov je zástavníkom Krista; na jeho hlas povstanú mŕtvi a on v Deň súdu ukáže kríž, klince, kopiju a tŕňovú korunu” – píše sa v zbierke Legenda Aurea – Zlatá legenda.
Obraz svätého Michala archanjela sa nachádza aj na uhorskej svätej korune. Od neskorého stredoveku uhorskí králi, neskôr aj sedmohradskí kniežatá, dvakrát do roka – na Juraja a Michala – zvolávali snem šľachty a veľmožov.
Fragment fresky v Želiezovciach bol objavený v roku 2018 po viac ako 300 rokoch ukrytý pod omietkou (bol zatretý v období reformácie). Storočia na ňom zanechali svoje stopy – zachovalo sa len asi 20 % originálu. Reštaurátor Peter Koreň ho však pomocou retušovacej techniky obnovil do prezentovateľnej podoby, aby chránil kostol, Želiezovce, údolie Hrona – a možno aj celý svet – pred zlom.
„A vždy, keď sa udeje niečo, čo vyžaduje zázračnú silu, je poslaný Michal, aby sme z jeho mena i skutku pochopili: nikto nedokáže to, čo môže jedine Boh.“ (Dan 12,1)
Ákos Csonka
Pridám komentár