Správa o tom, že predseda Maďarskej aliancie László Gubík rokoval v parlamente s predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom o menšinových a hospodárskych otázkach, vyvolala v našich končinách bezdôvodne veľké vášne. Niektorí začali túto udalosť úplne neopodstatnene interpretovať tak, že sa Gubík týmto zaviazal voči PS, prípadne že budú kandidovať spoločne. Predseda strany však vtedy aj potom jasne zdôraznil, že o ničom takom niet ani reči. Robí skrátka iba to, čo politik robiť má: rokuje, politizuje a presadzuje záujmy felvidéckych Maďarov.
Vlna búrlivých emócií však jasne poukázala na dve veci: naša komunita si už tak odvykla od inštitútu politiky, že si nevie rady s tým, keď predseda jedinej maďarskej strany rokuje s tým či oným politickým aktérom a koordinuje s ním postup na základe konkrétnych tém, pričom tradícia vnútornej rozpoltenosti naberá stále nové a nové rozmery.
V súvislosti s touto témou momentálne väčšina ľudí útočí práve na PS, hoci predtým Gubík rokoval aj s Robertom Ficom, predstaviteľmi KDH, delegáciou Hlasu alebo účinkoval v televíznych diskusiách s Andrejom Dankom, Igorom Matovičom a Jaroslavom Naďom. Inými slovami, Gubík je v intenzívnom kontakte so všetkými politickými aktérmi na Slovensku. Vďaka svojej vynikajúcej kultúre dialógu a technike argumentácie v slovenskom jazyku je na týždennej báze pozývaný do politických televíznych relácií, rádií a podcastov. Vie totiž, ako hovoriť, a má čo povedať. (Mimochodom, niečo také sme tu nemali od čias Bugára).
Ďalším dôležitým poznatkom v súvislosti s touto umelo vyvolanou hystériou z posledných dní je, že slovenská, ako aj felvidécka maďarská spoločnosť začína byť rozdelená do špiku kosti. V minulosti sa línia rozkolu prejavovala pozdĺž osi SMK-HÍD, neskôr sa preniesla na ľavicu a pravicu, konzervatívno-liberálnu os a v súčasnosti na suverenisticko-patriotickú rovinu.
Viacero prieskumov verejnej mienky potvrdzuje, že prevažná časť Maďarov na Slovensku má skôr konzervatívne zmiešanie, avšak vôbec nie všetci. Z tohto dôvodu sa podobné tendencie prejavujú aj v indexe sympatie ku koalícii či opozícii (55-45 %).
Preto maďarská strana vyhlásila, že svoje politické smerovanie nebude definovať na základe takéhoto rámca, ale s lokálpatriotickým pohľadom pozdĺž tém, ktoré sa nás dotýkajú. Hoci sa Fico v minulosti snažil odpisovať zo suverenistických nôt Viktora Orbána, bolo by silným preháňaním tvrdiť, že by túto rolu ako bývalý ľavičiar a sociálny demokrat hral dôveryhodne. Koľkokrát sme s údivom sledovali, ako na bratislavskom letisku ešte vyhlasoval, ako odlieta do Bruselu bojovať ako veľký ochranca národných záujmov, a potom na zasadnutí Európskej rady potichu zahlasoval za globalistické požiadavky, pričom nechal maďarského premiéra v štychu?
V otázkach, ktoré sa nás týkajú, je jeho postoj ešte jasnejší: bitka fanúšikov v Dunajskej Strede, šikanovanie Hedvigy Malinovej, zákaz maďarských vlajok na štadiónoch (a mimochodom, nemôžeme ich vyvesiť ani na verejné budovy, čo nemá obdobu ani v iných krajinách), sprísnenie jazykového zákona, zriadenie jazykovej polície, pokus o zákaz našej hymny, kriminalizácia Benešových dekrétov atď. Nehovoriac o tom, že rozvoj južných regiónov sa akosi vždy ocitá na konci radu. Možno to považovať za suverenistický záujem, lenže to nie je naša suverenita, ba naopak, ide skôr o ochranu suverenity namierenú voči nám…
Je zrejmé, že manévrovací priestor medzi orientáciami a ideologickým porcelánom jednotlivých slovenských strán je veľmi úzky, a preto sa v ňom Gubík musí pohybovať veľmi takticky a opatrne. Práve preto je dôležité, aby Maďarská aliancia nerobila nejakú konformnú, podriadenú politiku, ako to robí Zsolt Simon (a Bindics-Polarecká) so svojím Fórom, alebo Štefan Hamran, prípadne György Gyimesi priživujúci sa na slovenských stranách. Naopak, strana si musí raziť vlastnú cestu, v záujme felvidéckych Maďarov rokovať s každým a vymôcť z nich pre nás čo najviac výsledkov. Všetky ostatné reči sú len búrkou v lyžičke vody…
Ákos Csonka
Pridám komentár