Dobrý vzájomný vzťah dvoch ľudí vyžaduje kompromisy. Sú situácie, v ktorých musíme stúpiť. Raz popustí jeden, druhýkrát druhý, niekedy hoci aj obidvaja. Možno tým nehovorím o ničom novom .

(pexels.com)

Dvaja rozdielni ľudia iba takto môžu spolu prežívať šťastný život. Akokoľvek môžeme mať radi jeden druhého, bez kompromisov môže vzniknúť veľa nedorozumení a hádok, ktoré pekne pomaly môžu otráviť náš vzťah. Po určitom čase zbadáme, že medzi nami nie je už nič spoločné. Všetko sa pokazí, a namiesto toho, aby sme hľadali riešenie problému, alebo jeho príčiny, radšej z neho vystúpime. To je z jednej strany pochopiteľné, lebo v ustavičných hádkach sa po čase človek môže unaviť.

Ale aj s kompromismi sa to dá prehnať.

Ak niekoho naozaj máme radi, môže sa stať, že zabudneme sami na seba, na svoje vlastné nároky. Natoľko uprednostňujeme toho druhého, že máme pred očami len to, čo je dôležité pre neho.

(reklama x)

Maximálne sa mu prispôsobujeme, ak je to treba, odložíme si svoje vlastné veci, aby sme ho mohli vidieť práve vtedy, ak na nás práve má čas. Svojimi problémami ho neunavujeme, svoj smútok pred ním radšej zatajíme, lebo keď sme s ním, takmer nevieme myslieť na nič iné. V každom okamihu dávame pozor len na neho. Vypočujeme ho, snažíme sa mu pomôcť prekonať jeho ťažkosti. Pracujeme len na tom, aby sa on mohol cítiť s nami dobre. Obveselíme ho, naplníme ho pozitívnou energiou.

Nič nie je pre nás dôležité, len aby sa on cítil dobre.

Sme schopní aj toho, aby sme neustále ignorovali sklamania, ktoré nám on spôsobuje. Môže nám spôsobiť akúkoľvek bolesť, hocijaké utrpenie, nenahneváme sa naňho. Nevyhrešíme ho zato, nečakáme zadosťučinenie. Stačí jednoduché „ľutujem” a my skloníme hlavu a s úsmevom ho objímeme, ešte aj vtedy jeho utešujúc.

To všetko len preto, lebo sa natoľko stal našou súčasťou, že nie je prítomný iba v našom srdci. Je tam v každej našej drobnej bunke. Ťažké je potom triezvo rozmýšľať, ale predsa treba!

Vyššie popísané veci v krátkom čase dokaličia našu dušu. Pritom si na tomto svete nikto nezaslúži, aby sme kvôli nemu zničili sami seba. Nemôžeme žiť výlučne len pre druhého človeka. Musíme si všímať aj seba, veď šťastní môžeme byť iba vtedy, keď je naša duša zdravá. Kompromisy musia uzatvárať obidve strany, táto úloha nemôže pripadnúť výlučne jednej. Ani v tom prípade nie, ak to sami od seba dobrovoľne prijímame. Sme dlžní sami sebe tým, že nezanedbáme, o čo naša duša prosí…


Cyntia Szlávik

Značky:, , , ,

Pridám komentár
Čítajte viac

Prihláste sa na odber nášho newsletteraa my vám pošleme najaktuálnejší REflex magazín

Zaregistrujte sa na odber newsletteru

Prosím čakajte...

Ďakujeme za registráciu!

Šahy Slovensko
Najčítanejšie