V divadelnej sále Mestského úradu v Šahách si pripomenuli Deň pamiatky obetí holokaustu. Lektor, skladateľ a klavirista Miroslav Rác tu v piatok 31. januára 2020 zorganizoval pre žiakov šahanských základných škôl prednášku, spojenú s edukačným koncertom a videoprezentáciou, venovanej pamiatke obetí holokaustu.
Témou prednášky bola aj otázka, či sa dá hudbou vyjadriť boj proti fašizmu, rasizmu a extrémizmu.
“Cieľom podujatia bolo, aby si mládež zobrala ponaučenie z toho, čo sa stalo, aby sa už neopakovala hlboká tragédia, akou bol holokaust. Sami dobre vidíme, čo sa dnes deje, čo všetko sa vytvára v Európe ale aj na Slovensku. My nemôžeme dovoliť, aby sa história opakovala. Musíme byť tí, ktorí budú bojovať proti zlu a ukážu pravdu, ako to naozaj bolo a že holokaust je pravda. Musíme o tom hovoriť a upozorňovať na to”
– povedal Rác.
Podľa neho treba hovoriť aj o Slovenskom národnom povstaní, ktoré predstavuje hrdosť a pýchu Slovenskej republiky.
“Práve preto najmä mládež a ľudia, ktorí zapierajú holokaust, musia vedieť, aká bola pravda. Ja chcem medzi ľudí prinášať pravdu a svetlo. Ako sa hovorí, buď svetlo, buď pravda, lebo pravda a život, ako hovoril Ježis Kristus, ktorý nám tu kázal. Ježis Kristus chodil v obyčajnom rúchu a v sandáloch a nasledovali ho zástupy. Ja si myslím, že to, čo sa deje v súčasnosti, to určite Ježiš Kristus nekázal. Chcem tiež poukázať na to, že počas holokaustu trpeli aj rómovia, na ktorých sa zabúda. Je tam cez 1.400.000 obetí, pritom mnoho obetí nebolo ani zapísaných. Veľa rómov bolo iba neidentifikovaných”
– poukázal skladateľ.
Spomienka na rómsky holokaust sa zvyčajne koná 2. augusta, kedy sa organizujú pietne spomienky na úctu rómov, ktorých holokaust postihol.
“Chcem, aby sa táto pamiatka pripomínala a by sa o nej hovorilo. Musíme zmeniť prítomnosť, aby sme mali lepšiu budúcnosť. Chcem, aby sme nezabudli na utrpenie, ktoré postihlo celú Európu a na utrpenie ľudí, ktorí nevinne trpeli len kvôli farbe svojej pleti, svojej etnicite či náboženstvu. Ja si myslím, že v súčasnosti rasizmus nie je na mieste, nepatrí do dnešnej spoločnosti, pričom dnešná doba ukazuje úplne iné fakty”
– vyjadril sa lektor.
Dnešná civilizácia by sa podľa neho mala uberať úplne inými smermi, pretože dnešná doba si vyžaduje úplne iné riešenia.
“Dnes má svet úplne iné problémy a nie to, že mi tu budeme riešiť etnicitu, že niekto je róm či moslim. Jednoducho prestaňme. Toto sú rasistické, homofóbne prejavy, ktoré sa riešia na dennom poriadku. Máme veľmi veľa prípadov, ktoré sa dejú nielen na Slovensku ale aj v Európe. Vie sa veľmi dobre, čo nám to všetko prináša a ako to veľmi spoločnosť ovplyvňuje. Preto je dôležité, aby o tomto mládež vedela”
– zamýšľa sa klavirista.
Je dôležité, aby mládež rozpoznala a vedela, čo je zlé a čo je dobré. “Práve preto som sem prišiel, aby som ukázal pravdu a aby som upozornil na fakt, že to, čo sa deje v dnešnej dobe, nie je cesta. Hlavným pilierom toho všetkého je myšlienka neodcudzovať, neposudzovať, neponižovať a ani sa nad nikým nepovyšovať, žiť, milovať a odpúšťať,” vysvetľuje.
Rác skomponoval hudbu, v ktorej vyjadruje úctu všetkým ľuďom, ktorí zahynuli počas 2. svetovej vojny v koncentračných a vyhladzovacích táboroch. Je prvý, ktorý svoju tvorbu venoval obetiam holokaustu.
“Skladba Zamyslenie bola natáčaná v múzeu Auschwitz-Birkenau v Osvienčime. Je venovaná pamiatke obetiam holokaustu, aby sme nezabudli na to strašné utrpenie, ktoré sa udialo v koncentračných táboroch. Chcel som poukázať na to, aby sa ľudia zamysleli nad ľudskými hodnotami, aby si to všetko vážili. Práve preto som na prednáške ukázal šaty, topánky, vlasy, kefy, kufre ľudí, ktorých postihol holokaust a čo tam v koncentračných táboroch po sebe zanechali, aby sme si všetci uvedomili skutočnú pravdu a vážili si skutočný život”
– opisuje Rác.
Poéma a-mol je báseň a-mol, venovaná obetiam holokaustu. “Je to klavírna báseň z mojej klavírnej duše, ktorá bola prvým dokumentárno-hudobným filmom, venovaným obetiam hokolaustu v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, pamiatka obetí rómskeho holokaustu. Môžeme ukázať, ako môže klavír a hudba poukázať na pravdu a súvislosti denno-denného ľudského života, ako sa máme zamýšľať nad tým, aký budeme k sebe, k druhým a k ďalším generáciám. Ide o to, aby sa generácie spamätali,” povedal lektor.
Srdce plače je ďalšou skladbou Miroslava Ráca.
“Srdce plače nad tým, čo sa stalo a čo sa deje. Je to moja výpovedná hodnota a mojou hlavnou myšlienkou a pilierom toho celého je, že moje muzikantské, umelecké srdce plače z toho, akí sú ľudia nepoučiteľní a ako by nemali zabúdať na to, čo je v dnešnom svete dôležité”
– upozornil.
Skladba Synagóga je tiež venovaná holokaustu. “Je to spomienka na židovské synagógy. Skladba Transport hovorí o tom, ako boli ľudia transportovaní do koncentračných táborov a čo všetko to obnášalo. Že ľudia počas transportu umierali vo vagónoch a čo všetko ten transport obsahoval. Skladba Slzy sú vlastne moje slzy, ktoré som vložil do tejto skladby. Skladba Vám môže povedať a verím tomu, že Vám otvorí Vaše srdce. Skladba Vyslobodenie znamená oslobodenie zo zla, z temnoty, ktorá ukazuje svetlo, pravdu a odokrýva tie najtemnejšie kúty ľudskej duše. Skladba Nezabudnime – nezabudnime na to všetko, čo sa stalo a aj touto skladbou chcem pripomenúť, aby sme nezabudli na to, aký bol svet zlý, že to, čo bolo v minulosti, môže byť aj našou prítomnosťou a aj budúcnosťou. Nezabudnite na to všetko, čo sa odohralo a zmeňme to, zmeňme ľudské myslenie, ľudské hodnoty a ukážme, že sme hodnotami ľudia a že si vážime jeden druhého,” vysvetlil Miroslav Rác.
V dnešnej dobe nejde o to, či si róm alebo neróm, ide o to, čo máš v srdci a aký si človek.
“Chcel by som tiež povedať, že Rómovia sú aj vzdelaní a inteligentní ľudia, ktorí sa snažia a ktorí toho v živote veľa dokázali a majú svoje hodnoty. Sú plnohodnotnými členmi spoločnosti nielen na Slovensku ale aj v zahraničí”
– uzavrel.
text a foto:
REflex24
Pridám komentár