V jedno pochmúrne piatkové popoludnie som navštívil novú pýchu Vyškoviec nad Ipľom, vidiecky dom, ktorý bol otvorený 26. októbra. Jednoducho som sa tam ocitol. Vidiecky dom sa nachádza v strede dediny oproti kostolu – na ideálnejšom mieste nemohol byť. Privítala nás starostka obce Antal Nyustin Ágnes spolu s jej zástupcom Lászlóm Urblíkom, jedným z hlavných zástancov rozvoja kultúry.
Vonkajšia stena vidieckeho domu je zatiaľ pokrytá červenkastým brizolitom, ktorý sa nepokladá za autentické riešenie, ale dozvedeli sme sa, že budova čoskoro bude prerobená do pôvodného stavu. Počas prehliadky nám starostka obce porozprávala, ktoré vonkajšie časti renovovali, aby bola budova bezpečná a vhodná na odovzdanie. Jednu časť strešnej konštrukcie museli vystužiť, nosný trám odkvapu na verande bol zničený a na stenu nádvoria museli dať novú omietku. Z prednej časti, v prednej časti dvora, britskí dobrovoľníci a miestna mládež vytrhávala burinu. Teraz je na tomto mieste postavená nová pec, na dvore sa nachádza multifunkčné pódium a sklad na kukuricu, ktorý si vyžaduje obnovu. Antal Nyustin Ágnes povedala, že ich čaká ešte veľa práce, ale vďaka nadšeniu a pomoci obyvateľov obce budú môcť čoskoro organizovať programy na mieste určenom na podujatia.
“Väčšia časť pozemku je úplne zarastená. Je to vážna výzva, ale po vyčistení bude ideálna na organizovanie stanových táborov. Niektoré ovocné stromy ostanú a nové si vyberieme na zasadenie dôsledne z pôvodných miestnych odrôd. Na úpätí vidieckeho domu postavíme programový stan, v ktorom sa môžu konať remeselnícke kurzy pre deti a mládež, a pre väčších vytvoríme možnosť na učenie sa tradičných miestnych receptov od starších žien z dediny. Znalosti našich predkov tak môžu prejsť z generácie na generáciu.”
Prechádzajúc popri šrotovníku na kukuricu, umiestneného na verande, si usmievajúc sa zaspomínala, že pri otvorení si deti natoľko užívali šrotovanie kukurice, že len horko-ťažko ich bolo možné odtiahnuť od stroja.
Vchádzame do vidieckeho domu a hneď vojdeme do kuchyne. Spýtala som sa starostku, prečo si vybrali práve tento dom. Prezradila, že pri výbere mali niekoľko stanovísk. Bolo dôležité, aby bol v centre dediny, aby bol postavený v starom gazdovskom štýle, aby nepýtali zaňho strašne vysokú sumu a v neposlednom rade, aby nebol v beznádejnom stave. Mimochodom poznamenala, že kedysi tu žili jej prarodičia, ale to je iba náhoda.
Potom sa poobzerám po kuchyni. V súčasnosti zariadenie pripomína sedemdesiate roky, ale dlhodobým cieľom je vrátiť vidiecky dom späť do obdobia po roku 1930. To si však vyžaduje značné rozšírenie zbierky a ďalšiu úpravu kuchyne: súčasné moderné podlahy, rovnako ako v ostatných miestnostiach, bude potrebné nahradiť doskami. Starostka s potešením porozprávala, že vďaka dohode, čoskoro dorazí zapožičaný nábytok z Hronoviec, presnejšie, bude to kuchynská skrinka a truhlica s tulipánmi, ktorá sa už hodí k 30. rokom. Poukazuje tiež na to, že v súčasnosti vystavené diela pochádzajú z Vyškoviec. Mnohé z nich venovali vidieckemu domu dedinčania, ale niektoré pochádzali z podkrovia budovy a po rekonštrukcii sa stali vhodnými exponátmi.
V strednej miestnosti je zatiaľ výstava fotografií. Pred očami návštevníkov sa oživí história dediny a vidieckeho domu. Nájdu sa medzi nimi obrázky vzdialenej a nedávnej minulosti, pretože sa dokumentovali aj práce počas rekonštrukcie. Jedna rodinná fotografia je na výnimočnom mieste. Postavy na nej kedysi bývali v tomto vidieckom dome. Zaujímavosťou je, že malé dieťa s úsmevom a v sukni je v skutočnosti chlapec – starý otec starostky. Smejúc sa porozprávala, že to takto bolo z praktických dôvodov, dieťa bolo ľahšie si prebaliť.
Treťou miestnosťou s oknami smerujúcimi do ulice, je spálňa. Moja sprievodkyňa hrdo uvádza, že miestni obyvatelia túto miestnosť tradične nazývali prvým domom. Dozvedeli sa o tom len nedávno, takže my sme prví z tlače, ktorým to prezradila. Táto miestnosť ešte nie je úplne dokončená. Jeden z ozdobených šatníkov pochádza z domu bývalého sudcu a je menej vhodný do prostredia vidieckeho domu. Podlaha vlhne, vyžaduje sa veľa vetrania. V lete to nebol závažný problém, ale teraz musia tomu venovať väčšiu pozornosť. V skriniach je taktiež vystavený ľudový kroj Vyškoviec, organizátori ich nosili pri otvorení domu, takže to nie je len exponát.
Na konci mojej návštevy Antal Nyustin Ágnes a Urblík László zdôrazňujú, že práca sa ešte neskončila. Okrem dokončenia obnovy a renovácie zariadenia vidieckeho domu zahŕňajú dlhodobé plány vytvorenie centra na podujatia, na ktorých sa môžu usporadúvať udalosti medzigeneračného dedičstva, budovania identity a programy komunitného budovania súdržnosti. Aby som uviedol konkrétny príklad: po dokončení terénnych úprav na pozemku sa tu bude konať tradičný farský tábor. Na záver by som rád poďakoval takým istým spôsobom, ako to spravila starostka v záverečnej časti úvodu: poďakovanie patrí samospráve nitrianskeho kraju, ktorá poskytla finančnú podporu a Nadácie Gábora Bethlena, ale netreba zabudnúť ani na to, že najviac pre vidiecky dom spravili tí, pre ktorých bol vytvorený: súdržnosť miestnej komunity pomohla, aby sa tento skvelý nápad stal realitou. Bez nároku na úplnosť, osobitné poďakovanie patrí nasledujúcim ľuďom: Baka Anita, Balla József, Belák Anna, Bendík Márta, Bendík József, Borka Andrea, Mészáros Katalin a Szalatnyai Norbert.
Po podpísaní sa do knihy návštev sa rozlúčim a domov sa dostanem ešte pred súmrakom. Bolo mi potešením vidieť, aké zázraky dokáže priniesť súdržnosť aj v takej malej komunite. Vidiecky dom vo Vyškovciach nad Ipľom otvorí svoje brány a posunie dianie v ipeľskom regióne o krok ďalej.
Morva Mátyás
Pridám komentár