Ondrej Celleng sa narodil v máji roku 1956 v Čebovciach, doteraz – s výnimkou 5 rokov strávených na bratislavskej univerzite – žil iba v rodnej dedine. Ako každý gazda z Čeboviec, už v mladosti skúsil každodenné radosti a starosti vinohradníkov, a táto vášeň sa stala súčasťou jeho života.
Ste uznávanou osobnosťou medzi slovenskými vinármi, ale to ste si museli vyslúžiť. Kde sa začína váš príbeh?
Vyštudoval som potravinársku chémiu, v roku 1980 som začal pracovať v miestnom (Čebovce) družstve ako vedúci pivničného hospodárstva. Vo vtedajšom Československu to bolo niečo mimoriadne, totiž naše vinárstvo fungovalo ako jediné neštátne vinárstvo v republike.
Ako tento fakt ovplyvnil miestny vinársky priemysel?
Myslím, že sme mali trošku väčší priestor na rozvoj. Mali sme dobrého, progresívneho predsedu, Jána Domina, ktorý nás vo všetkom podporoval. Víno z ročníku ’78 bolo fľaškované prvýkrát, naše vína boli uvádzané na trh v roku 1980, na našom okolí sme sa tým mohli pýšiť iba my.
Naše výrobky sa objavili vo všetkých renomovaných reštauráciách Československa, a čo je pre mňa aj dnes neuveriteľné, boli exportované aj do zahraničia,
medzi inými do Ecuadoru, Spojeného kráľovstva (Anglicko a Škótsko), do francúzskych Álp sme vyvážali náš rizling rýnsky dvakrát do roka. Cieľovými krajinami boli ešte aj Kanada, Švajčiarsko, Holandsko a Japonsko.
Takže víno z Čeboviec zažilo svoj rozkvet práve v tomto období?
Áno, no potom štát sa rozhodol, že z malých družstiev vytvorí veľké spoločnosti, takže nás zlúčili s Nenincami, tam sa presťahovalo riaditeľstvo, ale vinárstvo ostalo u nás.
Ako dobre vieme, pokračovanie už nebolo také pekné…
Po zmene režimu kvôli reprivatizácii sa družstvá dostali do problémov, medzi členmi nebola dostatočná súdržnosť, preto sa naše družstvo rozpadlo. Od roku 1994 som pracoval vo Veľkom Krtíši v spoločnosti MOVINO, dostal som sa až na vrchol karierového rebríčka: bol som riaditeľom výroby, obchodným riaditeľom, no potom som riadil túto spoločnosť ako generálny riaditeľ.
Dnes už aj na pultoch obchodných reťazcov nájdeme vína tejto spoločnosti. Čo o nej môžeme vedieť?
Spoločnosť patrila pod Košickú vinársku spoločnosť, spočiatku sme im dodali víno na fľaškovanie, ale spoločnosť sa v roku 1993 skrachovala. No a my tu, vo Veľkom Krtíši sme začali samostatne pracovať, našou víziou bolo to, aby sme zachránili chradnúce vinohrady v čo najväčšom množstve.
V roku 1983 v okrese Veľký Krtíš vyrábali takmer 8 miliónov l vína, dnes je to iba asi 2 mil …
Čísla hovoria za seba. Ale určite sa vám podarilo dosiahnuť v niektorej oblasti aj zlepšenie…
Ja osobne považujem za najväčší úspech spoločnosti to, že sa straráme o vinohrady , ktoré sme prevzali od bývalého družstva.
Momentálne hospodárime na 250 hektároch, najväčší vinohrad s rozlohou 100 hektárov máme práve v Čebovciach.
Asi kvôli týmto výsledkom sa dostala do popredia aj firma, aj vy osobne, ako jej riaditeľ …
Ja som sa vždy zúčastňoval na rôznych podujatiach, ktoré súviseli s vínom, napr. od r. 1985 som členom Komisie na hodnotenie vína, ktorá má za úlohu preskúmať, kontrolovať a nakoniec povoliť všetky vína, ktoré sú určené na trh. Približne pred 5 rokmi ma zvolili za predsedu Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska, ktorý vznikol z dvoch zväzov, a ktorého cieľom je efektívne zastupovať záujmy vinárov a vinárenského priemyslu na štátnej úrovni a lobovať v ich prospech.
Čo myslíte pod pojmom lobovať?
Hlavne vypracovanie zákonov v oblasti vinárstva, prípravu návrhov, obmedzenie dovozu vína a zachovať Národný salón vín. Na salón sa môže dostať sto najlepších vín z regionálnych vinárskych súťaží, ako je napr. Vinfest vo Vinici. Našou úlohou je aj získavanie zdrojov z eurofondov, v tejto oblasti sme úspešní.
Pridám komentár