Mnoho úspechov, dobrá schopnosť riešenia problémov, tímová práca – tak sa dá opísať práca hasičov. Nie sú v ľahkej situácii, profesia ich neraz stavia pred ťažké výzvy. Nikdy nevedia, čo im služba prinesie, napriek tomu ich cieľom je chrániť ľudské životy a odstrániť katastrofy. Čo ich poháňa vpred deň čo deň? Sú pre iných vzorom, ale koho obdivujú oni? Sú každodennými hrdinami, na ktorých sa môžeme spoľahnúť v akejkoľvek núdzi. V tejto ankete sme sa pýtali hasičov o ich práci. Za ich obetavú činnosť im patrí veľká vďaka!
Kevin Herczeg, Šahy
K požiarnikom som sa dostal 1. decembra 2018. Momentálne pracujem na hasičskej stanici v Šahách ako hasič-záchranár. Myslím, že väčšina malých chlapcov chce byť požiarnikom, aj ja som o tom sníval. V našej rodine viacerí pracujú ako záchranári a ošetrovatelia, asi preto mám v sebe aj ja empatiu voči ľuďom. Veľká vďaka patrí aj mojim rodičom, ktorí ma vždy inšpirovali a motivovali.
Je veľmi dôležité, aby človek, ktorý sa chystá byť hasičom, bol mentálne a fyzicky zdravý, ale bude potrebovať aj veľkú dávku usilovnosti a pokory.
Mojimi vzormi sú všetci kolegovia, ktorí pomáhajú iným, myslím tu na policajtov, záchranárov i aj na zdravotníkov.
Je pre mňa ťažké spomenúť si, ktorý výjazd bol pre mňa najvýraznejší, keďže som za štyri roky videl veľa dojímavých situácií. Bol som prítomný pri niekoľkých veľkých požiaroch, zo všetkých je najšokujúcejší prípad, keď rodine zhorí dom, ale aj tragická nehoda sa ma vždy hlboko dotkne. Potom si človek vždy prehodnotí, čo je v živote skutočne dôležité.
Kto robí túto prácu z celého srdca, sa nezaoberá nevýhodami, napr. že často riskujeme svoje vlastné zdravie. Je veľmi obťažné, keď poskytujeme niekomu profesionálnu pomoc a okoloidúci nás začnú fotiť či nahrať na video.
V každodennom živote ma poháňa vpred hlavne pomoc ľuďom v núdzi, aby som bol príkladom pre mladšiu generáciu, veď deti nás vnímajú ako hrdinov, v ich očiach vidieť nadšenie, keď nás navštívia alebo sa s nimi stretneme na rôznych podujatiach v okolitých dedinách.
Podľa mojich skúseností ľudia sú obozretní, dodržiavajú opatrenia, ale vieme, že stačí malá neopatrnosť, aby sa stalo vážnejšie nešťastie. Preto sa voči nim musíme správať pokojne a trpezlivo.
Byť hasičom je dobré, lebo pomáhame ľuďom a ostatným živočíchom v núdzi, môžeme byť členom dobrého tímu a veľkej rodiny. Po náročnom, ale úspešnom zásahu si človek uvedomí, že byť hasičom je najkrajšia profesia.
Tomáš Borka, Vyškovce nad Ipľom
Na Transpetrole som začal pracovať ako hasič pred piatimi rokmi. Rád pomáham ľuďom, ale stať sa hasičom bol spontánny nápad. Naskytla sa príležitosť, ja som ju využil.
K našej práci je nevyhnutná fyzický kondácia, resp. je veľmi dôležité, aby vo vyhrotenej situácii človek vedel zareagovať pohotovo, ale pokojne.
Dobre si pamätám výjazd, ktorého som sa zúčastnil nedávno pri obci Tupá, keď počas žatvy začalo horieťobilie. Na mieste udalosti od nás zasahovali piati hasiči dvoma vozidlami, v areáli firmy sa pripravovali ďalší deviati pre prípad, keby sa požiar rozšíril. Okrem nás zasahovali aj požiarnici zo šahanskej hasičskej stanice a členovia dobrovoľného hasičského zboru z Vyškoviec nad Ipľom. Fúkal silný vietor, preto zásah trval veľmi dlho.
Ako nevýhodu vnímam to, že často pracujem aj cez víkendy a počas sviatkov. Tento rok som sa zúčastnil aj zásahov v niekoľkých skutočne vyhrotených situáciách.
Myslím, že niektorí ľudia sú fakt ľahkovážni, čo sa týka otázky požiarov, stačí pomyslieť na udalosti uplynulých týždňov.
Byť hasičom je dobré, pretože to nie je monotónna práca. Pomáhať iným je ozaj dobrý pocit.
Gabriel Maródi, Tekovské Lužany
Som hasičom už 5 rokov, od 1. apríla 2017. Robím na Okresnom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Leviciach, konkrétne na hasičskej stanici v Želiezovciach ako hasič-záchranár.
Táto profesia ma lákala už od detstva. Bol som členom dobrovoľníckeho hasičského zboru, no mojím snom bolo stať hasičom z povolania.
V rodine bol dobrovoľným hasičom môj otec, momentálne je veliteľom. Môj brat je tiež dobrovoľníkom. Kto ma pozná, vie, že rád pomáham ľuďom. Základom tejto profesie je poskytnúť pomoc iným. Nie je to monotónna práca, každý deň nás čaká iná situácia.
Aby sa z niekoho stal dobrý požiarnik, musí byť rúči, usilovný. mať dobrú kondíciu. Je dôležité, aby sa nenenechal zastrašiť prácou a pohľadom (nehoda, smrť, zhorené telá atď). Ak ťa zobudia hoci aj o druhej v noci, musíš zareagovať správne.
Nemáme dva podobné výjazdy, je to rozmanitá práca. Viackrát som vykonával hasičskú prácu v prípade väčších požiarov, ako napr. keď horela skládka v obciach Sikenica alebo Lok.
Negtívnou stránkou mojej profesie je množstvo šokujúcich zážitkov, človek nikdy nevie, čo ho čaká na mieste udalosti. Kto to nerobí zo srdca, nech sa nestane požiarnikom. Tu neide o to, že sa človek môže zbohatnúť.
Mojou motiváciou je pomoc druhým, som šťasťtný človek, lebo pracujem s dobrými ľuďmi, tím B je pre mňa druhou rodinou. Mojím vzorom je môj veliteľ družstva.
Väčšina ľudí je nezodpovedná. Žijeme v uponáhľanom svete, každý sa ponáhľa, preto je toľko smrteľných nehôd. Ľudia nedodržiavajú ani zákaz kladenia ohňa.
Z príležitosti Dňa detí často chodíme do škôl a materských škôl. Deti vždy zaujíma, o čom im rozprávame a čo im prezentujeme. No najradšej majú, keď môžu skákať v hasičskej pene. Pre nás sú tieto stretnutia vždy veľkým zážitkom.
Peter Židuliak, Šahy
Do hasičského zboru som vstúpil 1. novembra, odvtedy robím na hasičskej stanici v Leviciach ako vedúci technik špecialista, určitú časť mojej práce vykonávam v kancelárii.
O tom, že sa chcem stať požiarnikom, som začal rozmýšľať ešte ako stredoškolák. Pravdupovediac iný plán soma ni nemal. Páčila sa mi predstava, aby som mal takú prácu, ktorá je každý deň iná.
Prvým predpokladom, aby sa niekto mohol stať hasičom, je dobrý fyzický a mentálny stav. Spôsobilosť sa posudzuje pomocou rôznych zdravotných, kondičných a psychologických testov. To sa musí absolvovať každý rok, preto je veľmi dôležité, aby sme boli v dobrej kondícii. Je nevyhnutné, aby človek mal rád to, čo robí, ale to platí aj pre iné profesie.
Nemám konkrétny vzor v rámci profesie, ale vážim si každého, kto aj po dlhých rokoch vykonáva svoju prácu s takým elánom, ako v prvý deň.
Mal som doteraz šťastie, lebo som sa nezúčastnil takej záchrannej akcie, ktorá by si vyžiadala obete. Videl som mnoho nehôd a požiarov. Nedávno horel les, celý deň sme boli v pohotovosti, aby sme mohli zasahovať, ak to bude potrebné. Aj v takýchto prípadoch je dôležité, by sme mali dobrú kondíciu.
To je pre mňa je najťažšie, že človek nikdy nevie, kam ho posielajú. Najhoršie je to, keď už nedokážeme pomôcť. Od skúsenejších kolegov som počul veľa tragických príbehov. Vždy idem na miesto udalosti s tým, že sa môže stať čokoľvek.
Je to veľmi dobrý pocit, keď niekomu úspešne pomôžeme, zachránime mu život. Zároveň je to aj zodpovednosť, ale to ma poháňa ďalej, aby som svoju prácu vedel vykonávať 100 %-ne.
Som smutný, keď vidím, ako sa správajú ľudia voči iným. Vidíme to na cestách. Ľudia nedbajú na bezpečnosť ostatných, preto je toľko tragédií. Ľudia vôbec nemyslia na to, aké môžu byť dôsledky jedného nesprávneho rozhodnutia. Z týchto tragických nehôd by sme sa mali poučiť. A predsa znova a znova urobia tie isté chby.
Napriek tomu, že moje povolanie má veľa negatívnych stránok, ja ho mám rád. Je to nevyspytateľné, čo nás čaká, keď ideme na zásah, ale v tom spočíva aj krása práce hasičov.
Roland Michňa, Šahy
Od 1. augusta 2021 robím na hasičskej stanici v Želiezovciach ako hasič. Najprv som sa touto myšlienkou začal zaoberať po maturite. V rodine pracuje v štátnej správe iba môj otec. On bol síce policajtom, ale podporoval ma v tom, aby som sa stal hasičom. Inšpiruje ma, že môžem pomáhať ľuďom, keď sa nachádzajú v núdzovej situácii. Hlavne to ma fascinuje v tejto práci.
Usilovnosť a pevná vóľa sú veľmi dôležité. Bez týchto vlastností nikto nemôže byť dobrým požiarnikom. Stále sa treba učiť a pracovať na sebe. To je základ všetkého.Človek musí mať aj silnú psychiku, aby mohol spracovať aj tragické zážitky.
Mojím vzorom je jeden z mojich kolegov. Obdivujem ho, že za každých okolností sa správa pokojne. Má veľa skúseností.
Najdlhší a najvážnejší zásah, ktorého som sa zúčastnil, bol požiar na skládku v Sikenici začiatkom tohto roka. Od 11 hod. v noci až do rána hasilo 7 zásahových vozidiel.
Najväčšou motivácio je pre mňa pomoc iným. V očiach ostatných sme „hrdinovia“. To ma poháňa ďalej. Ale veľa ľudí sa správa nezodpovedne. Na cestách nie sú opatrní, nedodržiavajú predpisy. Mnohých nezaujíma ani zákaz kladenia ohňa. Nešťastie sa stane veľmi rýchlo.
Držím palce tým, ktorých snom je stať sa hasičom. Je to krásne povolanie, v ktorom sa človek môže stále zdokonaľovať fyzicky, ale aj mentálne.
Pridám komentár