Lívia Czibulya, učiteľka kreslenia sa dostala na Základnú umeleckú školu na jeseň v roku 1985. Aj keď už predtým tu prebiehalo vyučovanie kreslenia externými pedagógmi, samostatný výtvarný odbor začal svoju činnosť pod jej vedením už v tomto roku. Už 35 rokov učí s nezlomným nadšením maďarské i slovenské deti a mladých ľudí zaujímajúcich sa o výtvarné umenie. S ňou som sa rozprával o každoročnej výstave žiakov výtvarného odboru, resp. o situácii výučby výtvarného umenia v našom meste, o jej mieste vo svete…
Kedy sa otvorila tohoročná výstava diel žiakov výtvarného odboru?
5. februára 2020 v popoludňajších hodinách. Do Galérie Ľudovíta Simonyiho v Šahách prišli rodičia a deti v hojnom počte. Práve vtedy sa konal v našom meste volebný míting Kotlebovej strany a aj protidemonštrácia, vytvárajúc tak dobrý kontrast medzi umením a národnostnou nevraživosťou. Galéria Ľudovíta Simonyiho už desaťročia poskytuje domov každoročnej výstave diel žiakov výtvarného odboru Základnej umeleckej školy v Šahách. Chcela by som využiť príležitosť a poďakovať sa Tiborovi Pálinkásovi, vedúcemu múzea a galérie za našu mnohoročnú a úspešnú spoluprácu! Výstava predstavuje najúspešnejšie diela jedného roka, v zrkadle diel vytvorených v druhom polroku školského roka 2018/19 a v prvom polroku školského roka 2019/20.
Koľko diel je vystavených? Koľko žiakov sa zúčastňuje výstavy?
V troch výstavných sieňach je vystavených asi 550 diel 70 detí, sú k nahliadnutiu kresby, maľby, grafiky a priestorové diela vytvorené z rôznych materiálov. Naša každoročná výstava pravidelne predstavuje aj vybrané diela žiakov končiacich v predchádzajúcom školskom roku. Podobnou pravidelnosťou sú na výstave vystavené aj neocenené diela pripravené na Medzinárodnú regionálnu súťaž detských výtvarných diel Pueri Fabri.
Ako ste spokojná s tohtoročnou výstavou v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi?
Keď je výstava pripravená, ktorej inštalácia trvá minimálne jeden a pol týždňa, spadne mi prirodzene ten často spomínaný kameň zo srdca. Teším sa a ďakujem dobrotivému Pánovi Bohovi, že ešte aj po toľkých rokoch si viem udržať rovnováhu aj na vrchole rebríka.
Keď je výstava už hotová, vtedy si spomeniem na diela, ktoré neboli dokončené kvôli chorobám a absenciám. Ďalej často z detí chýba patričná rutina, čo je okrem iného zapríčinené aj znížením počtu hodín výtvarnej výchovy v učebných osnovách základných škôl.
Ako by ste ako pedagóg vyučujúci výtvarnú výchovu charakterizovali prínos výstavy v roku 2020? S čím v galérii môže počítať návštevník výstavy?
Ako na každej našej výstave, aj tu sa stretávame s rôznymi výrazovými prostriedkami výtvarného umenia, ako sú čiara, fľak, bodka, farba, tón, atď., podľa našej predpísanej učebnej osnovy. Zo stien výstavných sál nás zdravia rozličné tematické okruhy: jaskynné maľby pračloveka spolu s maľbami tváre, egyptské pyramídy so sarkofágmi, štúdiá gotickej architektúry s iniciálami, grécke vázy, amfory, surealistické koláže z časopisov, konfrontácie rozličných „izmov” na jednej ploche, , op-artové obrazy podľa Vasarelyho vnukajúce ilúziu pohybu. Ďalej abstraktné tváre kreslené jednou čiarou pod vplyvom Picassa, ilustrácie kníh, rozličné papierové masky, aj realistické zobrazenia nášho okolia prostredníctvom fotografií, štúdie, parafrázy umeleckých reprodukcií formou zátiší, portrétov. Pri uskutočnení týchto úloh sme nemohli obísť tie výrazové prostriedky, ktoré patria k organickej časti výučby výtvarnej výchovy, ako sú symetria, asymetria, kompozícia, rytmus a pohyb, zväčšenie-zmenšenie, rozmnožovanie, perspektíva, copy-art, štylizácia, ornamentika, negatívne-pozitívne, svetlo-tieň, práca so šablónami a tak ďalej.
Popri prácach v rovine sú na výstave bohato zastúpené aj priestorové zobrazenia. Ani naše práce nemôžu obísť tradičné ľudové remeslá. Deti veľmi obľubujú „práce s hlinou”, čiže vytváranie vzoriek z hliny. Našou najdôležitejšou úlohou je tu osvojenie základov techniky, spoznanie materiálu – hliny. Farbenie textílií má vždy veľký úspech. Tohto roku bola na rade technika batikovania, biele tričká sa menili pre veľkú radosť detí na farebné, módne kusy. Ani zhotovovanie šperkov nemá menší úspech.
Na výstave niekoľko techník preukazuje všestrannosť a nevyužitý potenciál výučby výtvarných umení: kresby ceruzkou, tušom, perom, drevenými paličkami, fixkami, kresby pastelkami, voskové rytiny, tempera, akvarel, akryl, suché pastelky, maľovanie na sklo, batikovanie, kašírovanie, asambláž (nové premyslenie nájdených vecí), vytváranie ruží z listov, paverpol (technika s dojmom ako z bronzu), liatie sadry, enkaustika, čiže maľovanie voskom a iné…
Aké majú žiaci možnosti na vystavenie svojich diel okrem každoročnej výstavy?
Na konci každého školského roka môžu naši absolventi vystaviť najzrelejšie ovocie svojej osemročnej práce na „Výstave absolventov” v Galérii Ipeľ fungujúcej pri Mestskej knižnici v Šahách. Okrem toho aj z diel ocenených na výtvarnej súťaži Pueri Fabri s ročnou pravidelnosťou inštalujeme výstavu v Galérii Ľudovíta Simonyiho. Vlani sa táto uskutočnila koncom októbra. Chvála Bohu, moji žiaci mi ani vlani nepriniesli hanbu, aj na poslednej súťaži sme dosiahli veľmi dobré výsledky. Medzinárodná regionálna súťaž detských výtvarných diel Pueri Fabri zažíva už 28. rok svojej existencie. Súťaže sa zúčastňujeme od začiatku nielen ako súťažiaci, ale aj ako spolu-usporiadatelia. Samozrejme naši výnimočne nadaní usilovní žiaci majú príležitosť ukázať svoje diela na viacerých medzinárodných súťažiach spolu s hodnotením odbornej komisie. V priebehu rokov ma moji žiaci potešili mnohými ďalšími cenami. Také sú napríklad Űr a gyermekek szemével [Vesmír očami detí], Maľovaná zuška atď. Našou najväčšou pýchou je naša zlatá a bronzová medaila zo svetových súťaží v kreslení.
Porozprávajme sa trošku aj o výtvarnom odbore. Je dostatok žiakov, ktorí sa zaujímajú o výtvarné umenie?
Naša škola nepatrí do povinnej školskej dochádzky. Napriek tomu z hľadiska počtu detí nás môžem považovať za šťastných. Môžem smelo vyhlásiť, že za svojej 35-ročnej činnosti v priemeru navštevovalo náš výtvarný odbor ročne 70 žiakov maďarskej i slovenskej národnosti.
V akom pomere
pokračujú absolventi výtvarného odboru vo svojej kariére ako výtvarníci?
Samozrejme sa nedá očakávať, že z každého sa stane profesionálny umelec, veď náš odbor nie je len na to povolaný, ale v priebehu rokov sme dosiahli celkom dobrý pomer aj z tohoto hľadiska. Z toho ma napadá, že sme nedávno oslavovali 60. výročie založenia našej školy. Jubilujúcu školu sme pozdravili dielami mojich bývalých žiakov, dokumentmi pripomínajúcimi minulosť v Menora Saag Centre Artis, v budove neologickej synagógy.
Výstava dostala názov „Farebné memento”. Za desaťročia nejeden môj žiak pokračoval vo svojich štúdiách v rozličných odvetviach výtvarného umenia na úrovni stredných škôl aj univerzít, doma aj v zahraničí. Takto nebolo ťažké z diel bývalých absolventov pozbierať materiál na jednu výstavu. Síce rozmery výstavnej siene ohraničovali množstvo autorov a ich diel, ale podarilo sa zostaviť farebnú spomienku.
Možno to nebude znieť neskromne, keď sa priznám, že ma napĺňalo hrdosťou, keď ma zo stien synagógy zdravili zrelé umelecké diela mojich bývalých žiakov, ktorí zastanú svoje miesta vo svete ako grafici, maliari, umeleckí fotografi či záhradní architekti, reštaurátori a muzeológovia.
Spôsobovalo mi veľkú radosť, že popri mojich milých bývalých žiakoch v tomto bohatom venci umelcov som sa aj ja mohla zúčastniť svojimi niekoľkými voskovými maľbami.
Prečo sa oplatí chodiť do školy kreslenia?
V priebehu rokov som dostala viac spätnej väzby ako od rodičov tak aj od pedagógov, že prváci, ktorí navštevujú školu kreslenia sú v školách oveľa šikovnejší v písaní. Je to aj pochopiteľné, veď je všeobecne známe, že umelecké činnosti slúžia aj k rozvíjaniu jemných motorických schopností. Ďalej aj to je všeobecne známe, že farby majú liečivé účinky. Už aj v pravekých kultúrach poznali a využívali pozitívnu silu svetla a farieb. Proti chorobe, zlej nálade, depresii môžem ich vrelo odporúčať ako alternatívnu liečbu.
Žiaľ, často sa stáva, že rodič už pri zápise pred dieťaťom vyhlási: „Priniesol som ho, jaj, ale nevie kresliť!” Pravdu povediac v takomto prípade musím silno prehltnúť, aby som prudko nereagovala na takéto vyhlásenie.
To neexistuje, že dieťa nevie kresliť! A kedy je to, že vie?
Ďalej som si počas rokov u rodičov malých detí všimla, že by od svojho dieťaťa aj odo mňa očakávajú, že hneď od začiatku budú vznikať také kresby, ako u žiakov vyšších ročníkov. Chceli by posúriť proces. To sa nedá! Aj v škole sa vedomosti rozvíjajú každým rokom, aj u nás je tomu tak. Ani nehovoriac o tom, že hocijaký rozvojový proces je u každého človeka individuálny.
Ako môže rodič
rozhodnúť, či jeho dieťa je talentované vo výtvarnom umení?
Rodič nemusí rozhodnúť, či je jeho dieťa talentované alebo nie. Stačí, keď dieťa RADO KRESLÍ a jeho kresby neopravujú dospelí. Ak dieťa zapíšu na výtvarný odbor, časom vysvitne, nakoľko je talentované a ako rado kreslí, však veď ani deti nie sú rovnaké.
Každé dieťa rado kreslí (rado by kreslilo), u každého dieťaťa sa dajú rozvíjať vrodené schopnosti! Naša škola nevychováva iba umelcov. Oboznamuje deti s rôznymi technikami, rozvíja ich estetický cit, formuje ich vkus, rozvíja obratnosť ich rúk, kreativitu a v neposlednom rade pomáha im nájsť ich svojský spôsob videnia v rôznych umeleckých odvetviach, vyznať sa v rôznych štýloch, orientovať sa vo svete.
V tom som si istá, že deti
si užívajú hodiny kreslenia. Už aj preto, že voľakedy som aj ja absolvovala
tých 8 rokov. Ale na to by som bola zvedavá, aké reakcie prichádzajú od
rodičov, ktorí v skutočnosti ani nevidia do toho, čo sa deje medzi múrmi učebne
kreslenia.
„Beriem čiaru na výlet…” môžeme začať nejakú kresbu, s mnohými čiarami, ktoré sú vybavené rôznymi vlastnosťami. Čiara môže byť chudá, tučná, zlostná, kľudná atď. Sú také, ktoré sa stretnú, pohádajú sa a pomeria sa. Slovom, výkres je plný množstva „krix-kraxov”. Je ťažké odpovedať na otázku rodiča koncom hodiny, keď uvidí kresbu a opýta sa, „iba to ste urobili?” Nevie, čo všetko dieťa prežilo na hodine kreslenia, čo zo seba „vykreslilo”… Pravda, v dobrom prípade dieťa porozpráva svoje zážitky, ak o to rodičia prejavia záujem. Samozrejme dostávam od rodičov aj veľa pozitívnej spätnej väzby, veľa lásky, uznania, porozumenia.
Podľa mňa je základom úspešného vyučovania harmonická jednota 3 bodov, nepostrádateľný trojuholník: pedagóg, dieťa, rodič. Ak z týchto bodov jeden vypadne alebo nefunguje dobre, trojuholník sa rozpadne. Preto som zvyknutá vždy sa poďakovať rodičom za ich dôveru, morálnu a finančnú podporu! Teraz aj tu využívam možnosť, lebo darmo existuje kresleniachtivé dieťa, učiteľ, keď neexistuje niekto, kto ich k nám prihlási, kto ich rozumne usmerňuje. Žiada sa sem odo mňa a od kresliacich detí jedno veľké „Ďakujem!“ Lászlóovi Molnárovi, vedúcemu Human International, ktorý daroval nášmu výtvarnému odboru moderné ľavice a tým nám uľahčil plynulosť výučby kreslenia.
Chvála Bohu je veľká väčšina spätnej väzby pozitívna. Môžem sa považovať za spokojného, šťastného človeka, veď už desaťročia je mojím koníčkom moja práca a moja práca je mojím koníčkom…
Každoročná výstava žiakov výtvarného odboru Základnej umeleckej školy je k nahliadnutiu do 20. marca 2020 v Galérii Ľudovíta Simonyiho.
Mátyás Morva
fotografie: Lívia Cibulya
Pridám komentár