Vďaka zázraku internetu sa z nás môžu rinúť slová takmer neustále. Aj vtedy máme možnosť podeliť sa o svoje myšlienky s druhými, ak sme od seba vzdialení stovky kilometrov. Len hovoríme a hovoríme, ale často bez rozmýšľania…
Slová majú obrovskú silu.
Úprimné slová plynúce zo srdca sú nás schopné vyniesť do nebies, ale takisto sú ľahko schopné nás uvrhnúť do hlbín.
Pod ublížením obyčajne hneď myslíme na fyzické ublíženie, popritom bolesť sa dá spôsobiť nielen činmi. Vypovedané slovo často môže spôsobiť oveľa hlbšie rany ako čokoľvek iné. Predsa sa toľkí nezamyslia nad ich následkami.
Na sociálnych sieťach sme nejak odvážnejší. Ľahšie napíšeme aj to, čo by sme sa druhému možno nikdy neodvážili povedať do očí. Vo virtuálnom svete sú ľudia výrečnejší. Pretože nevidíme reakcie na naše slová. Prichádza k nám iba niekoľko emotikonov, ktoré, priznajme si, ani trochu neodrážajú realitu. Naše city sa nedajú sprostredkovať vložením smiley do textu. Môže to naznačovať našu súčasnú náladu, ale vôbec to nie je ekvivalentné skutočnej váhe emócií. Kvôli tomu si myslíme, že nami napísané slová nemajú vážnejšie následky.
To isté platí aj pre osobnú komunikáciu. Hoci priamo z očí do očí sme trošku cudnejší, predsa sa mnohokrát stane, že najprv hovoríme, až potom rozmýšľame. Dôsledkom toho niekoho urazíme. Na základe toho, že „slová uletia”, sa ale mnohí o to moc nestarajú. Myslia si, že stačí, keď povedia „prepáč, nemyslel som to tak”, a už je tým všetko vybavené. Hlúposť! Nie je to tak jednoduché!
Slová majú obrovskú silu.
Vypovedané slovo sa nedá len tak vymazať z našej pamäte, ale čo je ešte horšie, nedá sa vymazať z nášho srdca. O odpustenie môžeme poprosiť, ale o zabudnutie nie.
Ani dôsledkom náhleho rozčúlenia, či hnevu nemáme právo povedať nepravdivé veci.
Samozrejme bez rozmyslenia nemôžeme povedať iba negatívne veci. Najčastejším príkladom na to je prízvukovanie výrazu „mám ťa rád”. Vyslovíme ho, veď čo zlého sa môže stať? S tým už naozaj nikomu nemôžeme ublížiť, myslíme si. Pravdou ale je, že keď to niekomu povieme bez toho, aby za tým boli skutočné city, môžeme spôsobiť naozaj veľkú galibu. Mám ťa rád – tento jednoduchý výraz sa dá chápať ako vyjadrenie citov a sľubu. Sľubu toho, že pri tom človeku, komu to povieme, budeme stáť vždy, keď nás bude potrebovať. Je v ňom sľub starostlivosti a všímavosti. Povedať niekomu „mám ťa rád”, nosí v sebe zodpovednosť. V súčasnosti sa ale tieto slová pohadzujú tak ľahko, ako keby to bola len nejaká ošúchaná fráza…
Cyntia Szlávik
Pridám komentár