Doteraz zaviedli v našej vlasti množstvo ochranných opatrení. Obyvatelia miest a obcí sa snažia pomáhať spoločnými silami. Nečakali na zázrak, riadenie vzali do vlastných rúk a pustili sa do šitia rúšok. Deti, pedagógovia a rodičia spoločne bojujú s ťažkosťami, ktoré vznikajú z neznalosti online vyučovania. Lekári, sestry, hasiči a policajti ohrozujúc svoj vlastný život každodenne pracujú preto, aby nás ochránili. Ani predavačky v obchodoch nepracujú bez prestania zo zábavy, predsa plnia svoje povinnosti a konajú svoju prácu. Nikto, ale naozaj nikto nedostáva príplatky za to, že si v týchto ťažkých časoch príkladne plní svoje povinnosti. Ani jeden podnikateľ, ani jeden zamestnanec, ani jedna matka, jeden starý otec, ani jedno dieťa. Všetci to robia preto, lebo vedia, že si ľudstvo teraz nemôže dovoliť rozkol a vzburu. Ale karanténa sem, karanténa tam, sú takí, ktorí nerozumejú slovu…
Z tých, ktorí boli odsúdení do karantény, sa mnohí svojvoľne „oslobodia”. Sú schopní utiecť z domáceho väzenia, ba dokonca aj z vyhradených karanténnych zón. Sú takí, ktorí už po ceste utečú z autobusu ešte predtým, než ich dopravia do vyznačeného karanténneho centra. Nedbajúc na žiadne predpisy, na žiadne ochranné opatrenia, idú si kam chcú. Nestarajú sa okrem seba o nikoho. Ba dokonca sa nestarajú ani o seba, veď keby ich aspoň trochu zaujímalo svoje vlastné zdravie, trpezlivo by vydržali tých 14 dní na určenom mieste.
Na akú nezodpovednosť poukazuje toto správanie! Aká nerozumná vzbura proti krízovej situácii!
Zdravým rozumom sa to nedá pochopiť, že sú schopní vystaviť nebezpečenstvu každého vo svojom okolí. Určite sú medzi nimi aj takí, ktorí sa preto nedajú viniť, lebo náhly šok, ktorý prežili, alebo nejaký psychický proces, ktorý v nich prebieha, spôsobuje ich nerozmyslené správanie.
Bohužiaľ, ale je veľa takých, ktorí len a výlučne z vlastnej nezodpovednosti vyrazia spod pravidiel systému. Je ťažké si predstaviť, čo sa v ich hlavách odohráva.
Existuje aj druhá skupina, ktorí si neberúc na vedomie stále sa šíriaci vírus, cestujú a potom zapĺňajú sociálne siete nádhernými fotografiami miest, ktoré navštívili. Väčšina z nich argumentuje tým, že „nie teraz sme si ten zájazd objednali, už pred mesiacmi sme ho zaplatili, nenecháme predsa prepadnúť naše peniaze.” Bravo! Máte pravdu! Naozaj si dávajte pozor na svoje peniaze, radšej príďte o svoje zdravie! A podľa možností tak, aby ste chorobou nakazili aj druhých!
Toto je správanie, na ktoré neexistuje žiadne vysvetlenie alebo výhovorka. Aby som sa pekne vyjadrila, týchto našich spoluobčanov najviac charakterizuje „prostoduchosť”. Okrem toho ešte nekonečná bezohľadnosť a nezodpovednosť.
Naozaj sme až takí materialisti? Klesli sme tak hlboko, že sú pre nás peniaze dôležitejšie, ako vlastné zdravie a zdravie našich blížnych?
Aby nevzniklo nedorozumenie, netreba panikárčiť, ani sa strachovať! O tom nie je reč. Iba musíme byť opatrní a našou povinnosťou ako jednotlivca je urobiť všetko, čo vieme, v záujme toho, aby čo najmenej ľudí trpelo touto chorobou.
Cyntia Szlávik
Pridám komentár