Ľudstvo čelí veľkej skúške, pandémia koronavírusu, ktorá sa začiatkom marca objavila aj v Strednej Európe, obrátila náš doterajší život naruby. To, čo vo februári ešte bolo samozrejmosťou, dnes je iba farebným snom. Chýba z nášho života divadlo, kino a koncert, nemáme možnosť na spoločenský život, nemôžeme skočiť do Pešti na nákupy, a dnešné leto určite nestrávime pri Balatóne.
Viacerí sa domnievajú, že túto pandémiu naše ľudstvo, ktoré si zvyklo na nesmierne plytvanie, pripravovalo sa na dobytie Vesmíru a považuje sa za rovného Bohu, už potrebovalo.
Dnes je nám už zrejmé: nie sme všemohúci, nie sme neporaziteľní. Otázkou je, či sme ochotní zmeniť niečo na našej mentalite a ľahostajnosti, ktoré charakterizujú náš svet.
“Nie najsilnejší prežije, ani najinteligentnejší, ale ten, kto sa vie najlepšie prispôsobiť” – znie citát omylom pripisovaný Charlesovi Darwinovi. Áno, ak je človek v niečom silný, tak v prispôsobovaní sa. Len doteraz si zvolil nesprávny smer, celkom nesprávny!
Globálne otepľovanie? Dáme si nainštalovať klimatizáciu. Škoda, že na Severnom póle je to nemožné. Zmiznú mestá v dôsledku zvýšenia hladiny mora? Prečo stavali mestá na pobreží? Veľké množstvo živočíšnych druhov stojí na pokraji vyhynutia? V zoologickej záhrade sa určite zachová pár druhov, no a ani po ich záchrane nebude chlieb lacnejší. Na brehu Ipľa sa objavili ďalšie ilegálne skládky? Prečo tam chodíš?
Bez irónie: môže sa stať, že zrazu sa človek dostane do rezervácie za svoju chamtivosť, za vykorisťovanie Zeme, za svoju nedbalosť a za zničenie životného prostredia! Ak by sme bez zdravého rozumu nevykorisťovali prírodu, mohli by sme sa vyhnúť tejto situácii.
Problém je potrebné začať riešiť od koreňa, príznaky by sa nemali liečiť, ale odstrániť. Ale čo robiť teraz?
Zatiaľ našou úlohou je zabrániť šíreniu epidémie, dodržiavať potrebné preventívne opatrenia, ak je potrebné, nosme rúško, dajme si rukavice – teraz nie je čas na hrdinskosť, na bagatelizovanie situácie, nehrajme sa na frajerov a vševediacich.
Musíme sa prispôsobiť k zamknutým dverám, k zákazom, ktoré schválili pre našu bezpečnosť, musíme byť tolerantnejší voči rodine, musíme zabudnúť na paniku, neuveriť falošným správam a hlavne nestratiť nádej – iba tak to môžeme prežiť, a nie iba fyzicky, skôr mentálne. Ak sa to konečne končí, môžeme začať s preplánovaním nášho života!
Teraz máme možnosť na zmenu, aby sme ukázali, kto sme a čoho sme schopní!
Csaba Kapusník
Pridám komentár