„Ak niekto si raz sadne k šachovnici a prekoná prvé ťažké kroky, ťažko sa dá odlákať od šachu. Šach je môj život, ostatné sa nepočíta”
– vypovedal o sebe vo svojich deväťdesiatich troch rokoch Béla Mészáros, ktorý ešte aj vtedy bol registrovaným hráčom ŠK Slovan v Želiezovciach. O rok nato umrel, teraz v máji by mal sto rokov.
História šachu siaha do sveta legiend, je ale druhoradou otázkou, či ho vynašli Indovia, Peržania či snáď Číňania. Prvoradou je, že rozvíja logiku a množstvo ľudí sa ním nadchýna. Lásku k šachu mal Béla Mészáros vo svojej krvi a neustále ho podnecovala k tomu, aby čelil stále novým a novším výzvam. Občiansku školu navštevoval v Leviciach a pri cestovaní vo vlaku hral šach so svojimi priateľmi, Imrém Galgócim a Istvánom Bozsenikom. V roku tisíc deväťsto tridsaťdeväť išiel za krajčíra do Budapešti. Ako zamestnanec renomovaného krajčírstva na mieru ROSENTAL sa stal pravidelným účastníkom súťaží na Almásiho námestí. O dva roky neskôr, chtiac-nechtiac narukoval, ba dokonca sa dostal aj na front na okolí Brest-Litovska.
Medzitým sa dostal do zajatia, odkiaľ sa vrátil až v roku tisíc deväťsto štyridsaťosem. Na chlieb si zarábal ako krajčírsky majster v Želiezovciach a okolí. Remeslo začal spolu s Istvánom Szajkóm, Istvánom Polákom, Ernőm Kalászom a Istvánom Molnárom, neskôr ho vymenovali za vedúceho oddelenia. Ale keďže dokonale neovládal štátny jazyk, zriekol sa svojho postavenia. Od svojich štyridsaťosem rokov potom strihal a šil doma až do dôchodku.
Šach začal vážnejšie hrať v štyridsiatych rokoch. Hral pamätné partie s Károlyom Csanakym a Lajosom Pásztorom, ktorí patrili k predstaviteľom vtedajšej „špičky”. Dobre známe trio vyhralo dvakrát aj majstrovstvá okresu. V roku tisíc deväťsto šesťdesiatjeden bol na podnet Árpáda Nagya, Lajosa Pásztora a Bélu Mészárosa v mestečku pri Hrone oficiálne založený šachový klub. V krajských majstrovstvách dosahovali úspech za úspechom proti Nitre, Novým Zámkom a Komárnu. K zakladateľom sa neskôr pripojili József Kakačka, András Koncz, Jaroslav Trecha a Ferenc Memersheimer. Medzitým sa družstvo prebojovalo do III. ligy a celé desaťročie bojovalo s mužstvami zo Zvolena, Detvy, z Novej Bane, Krupiny, Dudiniec, Bojníc a Novákov.
Šachové družstvo v Želiezovciach bolo najsilnejšie okolo roku tisíc deväťsto deväťdesiatpäť, ich rady posilnil ten Géza Pereszlényi, ktorý ešte nedávno figuroval v tabuľke ELO na južnom Slovensku. V roku tisíc deväťsto deväťdesiattri sa vyčlenili z miestnej telovýchovnej jednoty a vytvorili samostatné občianske združenie. Béla báči sa naposledy posadil za šachovnicu v roku dvetisíc trinásť na majstrovskom zápase proti Veľkým Turovciam, a zo štvorčlenného družstva sa len jemu podarilo zvíťaziť.
„Šach to nie je len spoločenská hra pre dvoch ľudí, ale aj disciplína športu, ktorá mi dáva nielen pevnú vôľu a držanie, ale aj spoločnú radosť. Medzi mojich obľúbencov patria Lajos Portisch, László Szabó a Bobby Fischer, od ktorých som sa veľa naučil. Veľmi by som sa potešil, keby som vedel vpašovať lásku k šachu do sŕdc čo najviac mladých ľudí“
– povedal pri našom poslednom rozhovore pred siedmimi rokmi.
fotografie: Béla Mészáros ml.
Pridám komentár